Organizátori a významné osobnosti  slovenského  života v Amerike

 

Reverend Štefan Furdek

 

Štefan Furdek sa narodil na Orave v dedinke Trstená v roku 1855. Počas svojich štúdií v kňazskom seminári prijal pozvanie od biskupa R. Gilmoura z Clevelandu [OH], ktorý vo svojej diecéze potreboval kňaza, ktorý by sa v nej staral o komunitu Slovákov a iné slovanské národnosti. Do Ameriky prišiel na jar 1882, dokončil svoje kňazské štúdiá v Clevelande [OH] a bol poslaný do českej farnosti. Po pár mesiacoch ho biskup preložil do farnosti Panny Márie Lurdskej v Clevelande [OH], kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života dostal od Slovákov titul otec amerických Slovákov. Bol zorientovaný v pomeroch, ktoré boli v Uhorsku, poznal potreby jednoduchých ľudí a celý život venoval práci pre zveľadenie v prvom rade náboženského poznania pre slovenských ľudí a v neposlednom rade nezabúdal ani na národnú obrodu a boj za slovenské vlastenectvo. Výstižne to vyjadruje jeho celoživotné motto: „Za Boha a za národ“.

Počas svojho aktívneho života v roku 1890 založil Prvú Katolícku Slovenskú Jednotu, v roku 1892 Prvú Slovenskú Katolícku Ženskú Jednotu, v roku 1893 bol pri zrode americkej Matice slovenskej, v roku 1907 založil Slovenskú ligu v Amerike. Tiež sa veľmi aktívne podieľal  pri založení Národného fondu a fondu pre zachovanie národného dedičstva.

V roku 1891 začal publikovať svoje články, básne a informácie pre slovenských prisťahovalcov vo vlastných novinách Jednota. V roku 1909 kúpil tristo akrov pôdy severne od mesta Middletown [PA]. Tam o dva roky neskôr postavil modernú budovu, v ktorej sa nachádzal úrad spolku a tlačiareň. V roku 1914 postavil Jednota Home – dom pre siroty, cez ktorý prešlo počas jeho existencie viac ako 4.000 detí. O  rok na to postavil dom pre matky – pod ochranou sv. Anny v správe rehoľných sestier svätého Cyrila a Metoda. Ďalším jeho plánom bolo postaviť strednú školu pre chlapcov a dievčatá, univerzitu a kňazský seminár. V tejto jeho myšlienke však už pokračoval len jeho spolok Jednota. Táto, pre náš národ veľká osobnosť, vynikajúci kňaz, redaktor, básnik, spisovateľ, publicista, organizátor slovenského života v Amerike a horlivý vlastenec odišiel z tohto sveta 18. januára v roku 1915. Po celej Amerike sa správa o jeho úmrtí rozniesla ako blesk a jeho pohrebu, ktorý sa konal v jeho farskom kostole, sa zúčastnilo stodvadsať kňazov, biskupov, verejných činiteľov, predstaviteľov slovenských spolkových organizácií a viac ako desať tisíc veriacich. Od roku 1961 vychádza na jeho počesť zborník pod názvom Jednota Annual Furdek. Obsahuje mnoho historického materiálu a zaujímavostí z náboženského či svetského prostredia.

Pravda, v otázke práce medzi našimi rodákmi za morom nebol sám. Medzi jeho kritikov, spolupracovníkov či pokračovateľov jeho diela možno považovať osobnosti ako P.V. Rovnianek, Anton Bielek, Jozef Murgaš, Gustáv Marshall-Petrovský, Albert Mamatey, Ignác Gessay, Peter Kompiš, Michal Bosák, A. S. Ambrose, Matúš Jankola, Juraj Onda, Ervín Gelhoff, Jozef F. Krajsa a iný.  Každý jeden z nich sa svojím kúskom pričinil o to, že si Slováci za morom dokázali dodnes po niekoľko generácií zachovať svoju nábožnosť, pozdvihnúť svoje ubolené národné srdce a vytvoriť si svoj vlastný štát na svojom vlastnom území.

 

Peter V. Rovnianek

 

Narodil sa 27. júna v roku 1867 v Dolnom Hričove. Počas svojich štúdií sa dostal do kňazského seminára v Budapešti. Pre svoju povahu a horlivosť za slovenský jazyk bol obvinený z panslavizmu a spolu s ďalšími troma slovenskými študentmi boli zo seminára vylúčení. O nejaký čas sa dozvedel, že biskup z Clevelandu [OH] hľadá kňazov pre pastoráciu slovanských prisťahovalcov. Rozhodol sa odísť za more, no tesne pred odchodom mu zomrel otec. Dňa 5. septembra v roku 1888 ho loď Adler vyložila na slobodnú pôdu Krištofa Kolomba. V roku 1889 ukončil štúdiá v Clevelandskom seminári, no biskup Gilmoure mu odmietol požiadať dišpenz z Ríma, potrebný k jeho vysviacke, keďže mal v tom čase len dvadsať dva rokov. Pochopil, že kňazstvo nie je tá cesta, po ktorej by chcel celý život kráčať. Rozhodol sa, že sa vráti na Slovensko. Už v tom čase písal do Národných novín na Slovensku a jeho články boli preniknuté vzmáhajúcim sa národným duchom. Janko Slovenský a Július J. Wolf ho presvedčili, aby v Amerike zostal a pomohol im s redakciou Amerikánsko-Slovenských novín. Rovinov – ako sa sám v článkoch podpisoval – túto ponuku prijal. Po veľkých zmenách sa z Amerikánsko-Slovenských novín stal jeden z pevných pilierov národne prebudených Slovákov. Založil množstvo podporných spolkov, ale hlavne Národný slovenský spolok a bol pri zrode Slovenskej ligy v Amerike. Bol spolu so Štefanom Furdekom nepochybne najvýznamnejšou osobnosťou slovenských dejín v Amerike. Okrem novinárčenia sa venoval obchodu a podnikal v rôznych peňažných ústavoch. Bol v tom čase asi najbohatším Slovákom v Amerike. No na začiatku dvadsiateho storočia sa jeho prosperujúci obchod po niekoľkých zlých rozhodnutiach a investíciách ocitol v ruinách. Celý jeho majetok a majetok mnohých ľudí bol preč a bol nútený vyhlásiť bankrot.

V roku 1911 po dvadsiatich troch rokoch aktívnej činnosti pre slovenský národ bol nútený opustiť Pittsburgh [PA] a doslova utekať pred nespokojnými akcionármi. Stal sa obeťou prílišnej dôverčivosti a jeho najbližší obchodní partneri a spoločníci to využili. V roku 1911  preto utiekol na pustatinu do Nevady a neskôr skúsil šťastie v kalifornských zlatých baniach. Počas svojho života vo vyhnanstve začal písať svoju autobiografiu s príznačným názvom: Zápisky zaživa pochovaného, v ktorej chcel okrem svojho životopisu všetkým ozrejmiť dôvody svojho konania, a že krach spoločnosti nebola jeho chyba. Druhé vydanie tejto knihy vydala pred piatimi rokmi aj Matica slovenská. P.V. Rovnianek zomrel v roku 1933 chudobný a opustený.

 

Reverend Jozef Murgaš

 

Narodil sa v roku 1864 v Tajove. Po štúdiách na gymnáziu sa vydal na kňazskú cestu. Ako kňaz však na Slovensku pôsobil len krátko. Vydal sa na štúdiá maliarstva. Pre obvinenia z panslavizmu bol nútený v roku 1896 emigrovať do Ameriky. Usadil sa vo farnosti Wilkes-Barre [PA], kde pôsobil viac než tridsať rokov. V tom čase tam žilo približne tristo rodín, s ktorými sa mu podarilo postaviť školy, knižnicu, telocvičňu, vybudovali pre deti ihriská a kúpele. Popri svojich pastoračných povinnostiach sa rád venoval novým objavom v oblasti elektrotechniky. Snažil sa o zdokonalenie telegrafického prenosu, ktorý bol dovtedy založený na Morseovej abecede. Vynašiel svoj vlastný telegraf, ktorý pracoval na dvoch odlišných frekvenciách. Počas svojho života si uplatnil patent na jedenásť prístrojov a vynálezov. Jozefovi Murgašovi patrí aj svetové prvenstvo v bezdrôtovom prenose hovoreného slova. Verejná skúška sa konala dňa 23. 11. 1905 na vzdialenosť asi 30km medzi mestami Wilkes-Barre a Scranton [PA]. Zomrel v roku 1920 vo svojej farnosti Wilkes-Barre[PA].

 

Michal Bosák

 

Narodil sa na Šariši, v dedinke Okrúhle v roku 1869. Ako šestnásťročný vycestoval do Ameriky s jedným dolárom v nohaviciach. Aj ten mu však cestou ukradli. V Amerike sa zamestnal ako väčšina našich krajanov v bani. Neskôr začal pracovať pri železnici a v roku 1890 sa presťahoval do Freelandu [PA]. Tam si našiel miesto v obchode, v ktorom rozvážal po meste pivo.      O rok neskôr sa oženil a pochopil, že obchod, v ktorom pracoval, sa zveľadil hlavne vďaka jeho precíznej práci. Rozhodol sa otvoriť si vlastný obchod v Olyphant [PA]. Z jeho malej krčmy sa stala lokálna banka, cestovná kancelária a veľkoobchod s liehovinami. V roku 1902 stál pri zrode Prvej Národnej banky v Olyphante (First National Bank), v ktorej sa stal jej prezidentom. Keďže americká vláda v tom čase povoľovala tlačenie peňazí aj národným bankám, dostala sa fotografia a podpis Michala Bosáka aj na dolárové bankovky vydané 25. júna 1907.

V roku 1912 založil vo Wilkes-Barre [PA] Slavonic Deposit Bank. Tam ukladala svoje peniaze väčšina Slovákov. V roku 1915 založil v Scrantone [PA] Bosak state bank, ktorá mala svoje pobočky aj na Slovensku. Michal Bosák bol okrem bankára, podnikateľa aj veľkým podporovateľom národných a náboženských cieľov. Zastával úrad v rôznych náboženských či národných organizáciách a patril medzi signatárov Pittsburskej dohody. Zomrel nečakane dňa 18. Februára 1937.

Reverend Jozef Kossalko

 

Tento mnohými označovaný ako „Najväčší nepriateľ Slovákov v Amerike“ sa narodil sa 6. júna 1832 vo Veľkom Šariši a po vysviacke pôsobil ako vychovávateľ v rodinách grófom a na v talianskej armáde ako vojenský kňaz. Po návrate mu pridelili farnosť v Ploskom a v Osikove. Odtiaľ odišiel v roku 1884 do Ameriky pre svoju hašterivú povahu a veľkú lojálnosť k maďarskej vláde. Slovenský veriaci ktorý roky nepočuli z úst kňaza slovenské Božie Slovo boli ochotný platiť dolármi každé jedno slovo. A reverend Kossalko to veru neváhal prijať. Našporil si značnú sumu peňazí, z ktorý potom neskôr financoval rôzne útoky proti akémukoľvek slovenskému prebudeniu. Odmietal vysluhovať sviatosti členom Národného slovenského spolku, žaloval a intrigoval pred americkými biskupmi i svetskými predstaviteľmi a jeho úhlavným nepriateľom bol národne uvedomelí smelí Slovák. Ani u biskupov však nikdy nepochodil ba čo viac, raz odmietol pochovať strýka bankára Michala Bosáka. Keď sa to dopočul biskup, dal mŕtveho vykopať a sám ho dôstojne pochoval. Až do svojej smrti bol reverend Kossalko nepriateľky naladený k akémukoľvek slovenskému prejavu.

Medzi ďalšie významné osobnosti, ktoré sa zapísali vo svetových dejinách treba spomenúť aj Štefana Baniča, ktorý v si v roku 1914 uplatnil v Amerike patent na padák. Tento ťažko pracujúci baník sa tak stal vynálezcom prostriedku, ktorý už neraz zachránil ľuďom po celom svete život. Ďalším nemenej významným Slovákom bol nepochybne aj Ivan Alexander Getting, ktorý bol veľmi nadaný žiak. Už ako 11 ročný si postavil rádio. Neskôr po štúdiách fyziky zostrojil zdokonalený krátkodobý radar ktorý výraznou mierou pomohol Britom v druhej svetovej vojne v boji proti nemeckým raketám. Po vojne sa venoval výskumu a dnes ho svet pozná ako vynálezcu navigačného systému GPS.

 

Slovo na záver

 

V mojej magisterskej práci som sa pokúsil priblížiť obdobie prvých začiatkov ťažkého života našich krajanov v Amerike. Prvým problémom s ktorým som sa stretol bol nedostatok slovenskej literatúry, ktorá by pojednávala o danej problematike. Ďalším problémom bol nesúlad medzi niektorými údajmi v americkej literatúre a jej dostupnosť tu na Slovensku.

Presný priebeh, ale ani počet slovenských vysťahovalcov sa zrejme nikdy nedozvieme. Vieme len približné čísla, na základe ktorých môžeme konštatovať, že do začiatku prvej svetovej vojny približne tretina Slovákov žijúcich v Uhorsku opustila svoje domovy a vydala sa za lepším životom do Ameriky.

Ako som už spomenul v úvode, táto téma je veľmi rozsiahla jednak z časového horizontu aj čo sa týka udalostí ktoré sa počas tohto obdobia odohrali. Podarilo sa mi prejsť od prvých začiatkov slovenského vysťahovalectva, cez zakladanie slovenských osád, farností, škôl, spolkových organizácií a podporných fondov až po vznik Slovenskej ligy a začiatok prvej svetovej vojny. Táto práca svedčí o tom, že sa Slováci, napriek tomu v akých podmienkach žili v Uhorsku, ich vzdelaniu a sociálnemu statusu dokázali v novej krajine postaviť na nohy a za pomoci mnohých národných buditeľov dali slobodu svojim rodákom doma na Slovensku. Vďaka ich úsiliu v nemalej miere prispeli k vytvoreniu nového štátneho usporiadania, ktoré zabezpečilo pre Slovákov novú budúcnosť vo vlastnom štáte. Preto dejiny Slovákov v Amerike treba pokladať za súčasť slovenských národných dejín. V práci som bol nútený kvôli už aj tak prekročenému rozsahu práce vynechať niektoré kapitoly dejín ktoré sa odohrali medzi Slovákmi a Maďarmi na začiatku dvadsiateho storočia. Tiež som nespomenul ostatné rehoľné spoločenstvá  – hlavne slovenských benediktínov ktorí sa v Clevelande [OH] usadili až v roku 1922. Rovnako by sa dala o samotných kapitolách v mojej práci napísať samostatná štúdia pretože tieto udalosti ostávajú otvorenou záležitosťou nielen v tom že ich poznávanie možno stále prehlbovať, ale aj v tom, že do istej miery stále pokračujú. Dnešná situácia Slovákov je úplne iná ako tomu bolo kedysi. Síce aj dnes sú primárnym dôvodom návštevy Spojených štátov amerických ekonomické dôvody, no Slováci prichádzajú zväčša do slovenských alebo iných slovanských komunít, ktoré sú v Amerike ešte aj dnes veľmi dobre zorganizované. Z celkového počtu slovenských kostolov sa zachoval len zlomok. Hlavným dôvodom bol nedostatok slovenských kňazov, ktorí by sa prihovárali tam žijúcim Slovákom v ich materinskej reči. Po mojej osobnej návšteve niektorých slovenských farností môžem skonštatovať že ku slovenským koreňom sa hlásia ľudia nielen z mladšie generácie, ale aj ľudia, ktorí tam žijú niekoľko desiatok rokov, prípadne sa tam narodili.

Písanie tejto práce mi prinieslo radosť z nepoznaných vecí a bolo to pre mňa veľmi obohacujúce. Túto prácu chcem venovať všetkým tým, ktorí sa vydali do neznámej zeme za chlebom i soľou. Tým chlebom bol pre nich lepší život pre seba a svoje potomstvo. No keďže ani v živote nie je všetko „biele“ dostalo sa im v Amerike i tej soli, ktorá ale v konečnom dôsledku znamenala pre náš národ prebudenie a odhodlanie bojovať za to naše Slovensko.

Naspäť na zoznam článkov

 

Pridať komentár