Náboženský rozvoj Slovákov v Amerike

 

Do roku 1942 bolo podľa Konštantína Čulena v Amerike približne dvesto katolíckych a sedemdesiat evanjelických farností. Iné zdroje uvádzajú tristo až tristopäťdesiat – čisto rímsko-katolíckych  farností a stopäťdesiat evanjelických farností. Toto všetko vytvorila jedna jediná generácia. V starej vlasti sa kostoly, cirkevné budovy stavali celé storočia a to len vďaka bohatým patrónom, kráľom či aristokratom. V Amerike bol každý kostol, každá cirkevná budova výsledkom štedrosti jednoduchých, ťažko pracujúcich robotníkov. Americkí cirkevní hodnostári neraz konštatovali: „…že Slováci v Amerike v pomere k ich množstvu a bohatstvu obetovali na cirkevné ciele viac ako hociktorá iná národnosť.“ Samozrejme aj toto bolo treba našich ľudí naučiť. Ľudia často nechápali potrebu zbierok na kostol, povinnosť prispievať na chod farnosti či na živobytie kňaza. Štefan Furdek veriacim často hovoril, že keby sa  človek vďaka tomu, že prispel na výstavbu kostola dostal do neba, bolo by v Amerike mnoho svätých. Ale keby bolo treba ešte okrem tejto zbierky viesť čistý a pobožný život, nebolo by medzi Slovákmi žiadneho svätého. Každý nech teda dá na dom Boží čo môže a to bude najlepší spôsob, ako podporiť kostol.

Farnosť sa pre Slovákov stala pevnosťou, ktorá bránila a spájala všetkých do jednej veľkej rodiny v Kristovi. Dodnes sa Slováci stretávajú a vykonávajú aktivity v rámci nejakého farského spoločenstva. Keby nebolo farností a oddaných kňazov, bol by slovenský život v Amerike dávno vyhynul.

 

Prvé slovenské farnosti v Amerike

Zo začiatku sa sväté omše usporadúvali v kostoloch iných národností. Prvým slovanským národom, ktorý mal vlastný kostol, boli Česi. Už v roku 1854 postavili v St. Louis [MO] Kostol sv. Jána Nepomuckého. Nasledovali ich Poliaci, ktorí v roku 1855 založili farnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Texase. Prvá čisto slovenská farnosť bola založená až v roku 1882 v meste Hazleton [PA]. Bola to farnosť sv. Jozefa, v ktorej slúžil sväté omše Ingác Jaškovič. Hneď sa dal do práce a začal pripravovať plány na stavbu kostola. Už v decembri v roku 1885  na sviatok sv. Mikuláša odslúžil prvú svätú omšu v novopostavenom slovenskom drevenom kostole. V tom istom čase prebiehala stavba ďalšieho kostola v druhej najstaršej farnosti v meste Streator [IL]. Farnosť spravoval reverend Kossalko. Prvú svätú omšu v Kostole sv. Štefana, uhorského kráľa, slúžil dva dni po vysvätení kostola v Hazletone [PA], teda 8. decembra 1885.

Mesto Streator [IL] bolo náboženským centrom nielen katolíkov, ale vďaka istému Kožlejovi tu vznikla aj prvá slovenská evanjelická osada v Amerike. Pomenovali ju  Cirkvou  sv. Trojice podľa a. v. slovenského jazyka v Streator [IL]. Zakladajúcich členov bolo 49. Za farára si vybrali C. Droppu a určili mu plat 40 dolárov mesačne, byt a stravu. Ďalšia evanjelická cirkev bola vo Freelande [PA], Nanticoke [PA] a v roku 1888 k nim pribudla v meste Minneapolis [MN]. Ani kalvíni neostali v Amerike v úzadí. Už v roku 1887 sa začali organizovať v meste Streator [IL]. V roku 1888 si v meste Jessup postavili prvú kaplnku a neskôr tam bola v roku 1893 založená „Prvá americko-slovenská presbyteriánska cirkev“. Prvý kalvínsky kostol bol vysvätený v Mt. Carmel [PA] v roku 1892. Aj medzi kalvínmi sa viedlo mnoho sporov o bohoslužobnú reč, keďže veľká časť z nich bola podporovaná z Maďarska.

Katolícke farnosti po týchto prvých „lastovičkách“ rástli ako huby po daždi. Aj vďaka spolkovej činnosti a štedrým zbierkam ťažko pracujúcich slovenských krajanov sa podarilo postaviť počas života jednej generácie mnoho kostolov, škôl či kultúrnych miestností.

V štáte New York bol prvý kostol postavený v roku 1891 na Manhattane. Kostol bol zasvätený sv. Alžbete Uhorskej, no keďže farníkov tvorili okrem Slovákov aj Maďari, po niekoľkých roztržkách sa slovenskí veriaci oddelili a vytvorili novú farnosť sv. Jána Nepomuckého. Kostol si postavili o niekoľko ulíc ďalej. Dnes tento kostol stojí na 66th Street  a 1st Avenue obkolesený výškovými budovami. Ďalším kostolom v tejto oblasti bol kostol Najsvätejšej Trojice v Yonkers v roku 1895 a v roku 1897 kostol sv. Márie (st. Mary’s) v Haverstraw. Bolo to malé mestečko na brehu rieky Hudson, kde v tehliarskych podnikoch pracovalo množstvo Slovákov. V roku 1910 vznikla farnosť Svätého kríža v Sleepy Hollow. Bola to misijná oblasť yonkerskej farnosti. Svoju samostatnosť získala až v roku 1922.

V roku 1911 mali Slováci v Amerike jedného biskupa (J.M. Koudelka – pôvodom Čech, vysvätený za biskupa v roku 1908), 104 kňazov, 34 kostolov a 36 škôl.

Nasýtenie slovenských prisťahovalcov chlebom a Božím slovom bolo len jednou starosťou, o ktorú sa bolo treba postarať. Ďalším vážnym problémom medzi našimi krajanmi bolo ich vzdelávanie. Americké školy boli v tom čase nasiaknuté protestantskou filozofiou, čo neveľmi dobre vplývalo na morálku a katolícku vieru. Pomocou v tejto veci bol vznik slovenských katolíckych škôl. Aj táto iniciatíva priniesla samozrejme svoje problémy, keďže bolo ťažké v tej dobe si udržať kostol, nieto ešte ďalšie náklady na školu, učiteľov. Prvá slovenská ľudová škola vznikla vo farnosti reverenda Ervina Gelhoffa v meste Streator [IL]. Postavili ju z dreva v roku 1889 a celkovo stála 4.500 dolárov. V roku 1893 bola otvorená druhá škola vo farnosti sv. Štefana v meste Plymouth [PA]. Tento príklad nasledovali mnohé iné slovenské farnosti. V roku 1894 to bola škola vo farnosti sv. Ladislava v Clevelande [OH] a vo farnosti sv. Jozefa v Hazletone [PA]. O rok na to zriadili školu vo farnosti sv. Michala v Braddocku  a vo farnosti sv. Štefana v Johnstowne v štáte Pensylvánia.

V roku 1897 to boli školy vo farnosti sv. Jozefa v Bayonne [NJ] a vo farnosti sv. Cecílie vo Witney [PA]. Do roku 1900 vznikli ešte školy vo farnosti Nanebovzatia Panny Márie v Passaicu [NJ], farnosti sv. Jána Krstiteľa vo Whitting (Indiana) a vo farnosti sv. Cyrila a Metoda v Joilet [IL]. S vyučovaním museli v začiatkoch pomáhať kňazi vo farnosti, keďže nie všetci učitelia boli Slováci. Učebnice slovenčiny zabezpečil takmer do každej školy reverend Štefan Furdek. Vyučovanie katechizmu, čítania, písania a spievania sa uskutočňovalo po slovensky. Ostatné predmety boli vyučovaná v angličtine.

 

Prvé slovenské rehoľné spoločenstvá

Veľmi činnou osobnosťou pri organizovaní rehoľných spoločenstiev  bol reverend Matúš Jankola. Narodil sa v Budapešti, kde pracovali jeho rodičia, no vyrastal v Trstenej na Orave. Rozhodol sa pre kňazské povolanie, no pre jeho bojovnosť za slovenský národ musel seminár opustiť. Do Ameriky sa dostal cez reverenda Štefana Furdeka. Ukončil svoje štúdia v seminári sv. Bonventúru v Allegheny [PA] a v roku 1895 bol vysvätený za kňaza. Jeho prvou farnosťou sa stala slovenská farnosť v meste Pittston [PA] a v roku 1902 bol preložený do farnosti sv. Jozefa v Hazletone [PA]. Veľmi rýchlo sa zorientoval v potrebách Slovákov v Amerike a mnoho ráz vycestoval naspäť na Slovensko, kde sa snažil presvedčiť čím viac kňazov a seminaristov, ktorí by boli ochotní pôsobiť medzi svojimi krajanmi v Amerike či už ako kňazi, učitelia alebo rehoľníci. Práve reverend Matúš Jankola veľmi bol toho názoru, že bez týchto škôl sa v priebehu jednej generácie zo slovenskej mládeže stanú amerikanizovaní Američania a zo slovenských kostolov sa stanú kostoly americké. Osobne sledoval školy iných národností a zistil, že len cez mníšky – učiteľky sa dá zabezpečiť ta správna náboženská i národná výchova slovenských detí.

V roku 1903 zvolal stretnutie kňazov, na ktorom im predostrel svoje myšlienky a plán. Vyzval ich, aby vo svojich farnostiach vyzývali slovenských veriacich, aby sa starali o rehoľné povolania a išli do Pánovej vinice. Reverend Jankola sa obrátil aj na okolité v Amerike v tom čase  pôsobiace rehole, či by mu nemohli dať tri – štyri slovenské alebo české sestričky, ktoré by sa starali o ďalšie povolania. Písal na Slovensko, Moravu, no všetko bez nejakého výsledku. Nakoniec sa mu  prihlásili tri dievčatá, ktoré mali záujem ísť touto cestou. Prvou z nich bola Mária Mihalíkova z Hazletonu [PA], neskôr sa k nej pridala z toho istého mesta Mária Barteková a Mária Paulyová z Wilkes-Barre [PA]. Tri kandidátky poslal k českým benediktínkam, aby si osvojili rehoľný život a štúdiom sa pripravili na svoje povolanie. Tam však pre rôzne spory nevydržali, a tak ich reverend Jankola poslal k sestrám Nepoškvrneného Srdca Panny Márie do Scrantonu [PA]. O ich hmotné zabezpečenie sa postaral opäť reverend Jankola, ktorý s ostatnými kňazmi založil fond Pokladnica sv. Antona,  ktorý slúžil na podporu rehoľného života v Amerike.

V roku 1909 sa reverend Jankola spolu s reverendom Andrejom Pavčom, reverendom Jozefom Murgašom a reverendom Alexandrom Dianiškom v liste obrátili na Svätú Stolicu s prosbou o založenie novej rehole Sv. Cyrila a Metoda. Tento list osobne doručil do Ríma scrantonský biskup Michael J. Hoban a aj vďaka jeho príhovoru dostala rehoľa potrebné povolenie na svoj vznik. Jedenásty september 1909 sa tak zapísal do dejín ako deň, kedy bola v Amerike založená prvá slovenská ženská rehoľa.

 

Kongregácia sestier sv. Cyrila a Metoda v Danville [PA]

Po oficiálnom založení rehole zložili prvé tri sestry večné sľuby do rúk biskupa Hobana. Od svojho založenia do roku 1914 sa rehoľa starala o päť  škôl a vychovávala približne 1.200 detí. Za generálnu predstavenú zvolili sestru Máriu Mihalíkovu. Rehoľa preberala jednu školu za druhou. V tom čase mala rehoľa devätnásť sestier, šestnásť noviciek a približne rovnaký počet čakateliek. Veľkú pomoc im poskytla Prvá Katolícka slovenská Jednota, ktorá im poskytla priestory vo svojej budove v Middletown [PA]. Budova však bola pre stále sa rozrastajúce spoločenstvo pritesná, a tak sa po čase presťahovali do mesta Danville [PA]. Na mieste starej továrne si postavili kláštor s názvom „Villa Božského srdca” a neskôr k nemu pripojili aj Prvú Katolícku Slovenskú Dievčenskú Vyššiu Školu. V tom čase mala rehoľa už 72 sestier, 27 noviciek, 4 čakateľky, vyučovala na dvanástich školách približne 3.000 detí. Okrem toho sa starala o približne sto sirôt.

 

Františkánsky komisariát Najsvätejšieho Spasiteľa

Františkánska rehoľa sa do Ameriky dostala už v časoch jej objavenia. František Hrušovský vo svojej knihe o slovenských reholiach v Amerike píše, že sám Krištof Kolombus bol členom Tretieho rádu sv. Františka. Zaujímavosťou je, že prvým slovenským františkánom v Amerike nebol Slovák. Bol to slovinský františkánsky kňaz reverend Kazimír Zakrajšek, O.F.M. Do Ameriky prišiel v roku 1906 a hneď od začiatku si veľmi dobre rozumel so Štefanom Furdekom i Matúšom Jankolom. V roku 1912 mu bola zverená slovenská farnosť sv. Rodiny v Brooklyne [NY], v ktorej mohli na základe povolenia biskupa pôsobiť slovinskí františkáni. Založili si tam komisariát, do ktorého patrili františkáni z Chorvátska a Slovinska. Až po niekoľkých intervenciách u hlavného predstaviteľa františkánov v Ríme a u biskupa sa tento komisariát sv. Kríža rozšíril aj o slovenských františkánov.

 

Kongregácia milosrdných sestier sv. Vincenta v Perrysville [PA]

S príchodom tejto rehole do Ameriky je spojená osoba reverenda Alberta Kazinczyho. Ten po mnohých prosbách dosiahol, že v roku 1902 zo Satu-Mare v Uhorsku získal päť milosrdných sestier sv. Vincenta. Vo farnosti rev. Alberta Kazinczyho v Braddock [PA] napriek tomu, že boli pozvané, pre ne nebolo nič pripravené, a tak sa v prvých mesiacoch museli potulovať po hoteloch a domoch. Trvalo im približne tri roky, kým sa v Amerike usadili a v roku 1905  vo svojom kláštore v Braddcok [PA] si  otvorili  noviciát. V roku 1907 prišla ďalšia skupina sestier, a preto potrebovali nové priestory. V roku 1910 sa sestry presťahovali do mesta Perrysville [PA], kde si postavili vlastný kláštor. Za svoj hlavný cieľ si rehoľa určila vyučovanie na slovenských školách.  Vyučovali na viacerých školách v okolí a v roku 1922 postavili domov pre nevyliečiteľne chorých, o ktorých sa starali.

 

Provincia školských sestier III. rádu sv. Františka v Bellevue [PA]

S touto rehoľou je úzko spojený rev. Ferdinand Príkazský. Bol správcom farnosti sv. Gabriela v Pittsburghu [PA], z ktorej počas svojho účinkovania urobil príkladnú farnosť. V roku 1910 urobil z priestoru pod kostolom vyučovacie miestnosti a najal učiteľa, ktorý by učil slovenský dorast. Neskôr chcel, aby vyučovanie prebrali sestry sv. Cyrila a Metoda, no keďže sestry neprichádzali, požiadal o túto pomoc Školské sestry III. rádu sv. Františka. Od roku 1913 tak vyučovali na škole sv. Gabriela. V tejto farnosti si tiež postavili kláštor a v roku 1920 Slovenskú dievčenskú akadémiu.

 

Kongregácia sestier III. rádu sv. Dominika v Oxforde [MI]

V roku 1900 vznikla v meste Ford City [PA] slovenská farnosť Najsvätejšej Trojice. Farnosť sa rýchlo rozrastala a po desiatich rokoch začali s výstavbou školy a kláštora pre budúce učiteľky. V roku 1913 sa sem nasťahovali štyri sestry  III. rádu sv. Dominika, ktoré prišli z Moravy. Ešte v tom istom roku bol ich kláštor dokončený. Reverend Ján Maršálek, ktorý v tejto farnosti pôsobil, však s ich prácou nebol príliš spokojný, a tak na ich miesto zavolal sestry františkánky.

 

Naspäť na zoznam článkov

 

Pridať komentár